Cangár s.r.o.

O vzniku mena
Cangár

     Prvá zmienka o mene Cangár sa nachádza v poddanskom súpise obyvateľov obce Mokrá Lúka z roku 1551, kedy v obci bývalo 16 rodín roľníckych a 3 rodiny železiarske.
(Mgr. Rudolf Repák a kol.: Mokrá Lúka, vyd. Dominanta 1998)
     Ďalšia zmienka o mene sa nachádza v súpise poddaných obce Sirk, od ktorých sa vyberal desiatok, kde sa v súpise z roku 1605 nachádza meno Czangar.
(Ondrej Herich: Z histórie obce Sirk, vyd. OcÚ v Sirku, 2005)

     Slová canga, cangár poznáme zo staršej slovenčiny z hutníckej terminológie, uvádzajú sa aj v Historickom slovníku slovenského jazyka. Slovo canga možno vysvetliť ako "kus železa naraz vypustený z huty (t.j. z hutníckej pece), ingot" a slovo cangár ako "robotník pracujúci v hute, hutník, tavič". Slovníkové doklady sú z knižky modlitieb a nábožných pesničiek určených predovšetkým baníkon, hutníkom a hámorským robotníkom z r. 1776 od Martina Laučeka, ktorý bol evanjelickým farárom v Kunovej Teplici a vo Vyšnej Slanej. Tam v modlitbe cangára sa píše požehnej práce ruků mých, kdy vůkol peci aneb kochu pracuji a železnú rudu topím a rozpúštím a v priloženom slovníčku pri hesle cangár je definícia delník vůkol topírne hámerské pracujíci. Kus liateho kovu sa v historickom slovníku slovenčiny označuje aj slovom cajnk v doklade z r. 1601 olova cajnky menšie. Podľa Slovníka slovenských nárečí slovo cán "kúsok železa" sa používa aj v kováčskej terminológii (viťáhou som kúšťig žeľeza, can, a s toho som sekau kľince). Všetky spomínané slová sa do slovenčiny prevzali z nemčiny. Priezvisko Cangár však vzniklo z apelatívneho názvu zamestnania na Slovensku, treba ho hodnotiť ako slovenské, podobne ako priezviská Furman, Kramár, Kušnierik, Kušnír, Richtár, Šuster a pod.